Z histórie Sliačanských poľovníkov po súčasnosť

Lov zveri a neskôr poľovníctvo, ako ich poznáme a pomenovávame do dnes, je staré snáď ako ľudstvo samé. Nebolo tomu inak ani v chotároch vtedy ešte TROCH SLIAČOV, dnes už zjednotenej obci Liptovské Sliače. Lov zveri v predvojnovom období pred rokom 1945 ‚nemal takú podobu ako dnes. Lovilo sa primitívne,  legislatíva nebola na takej úrovni ako je dnes, bolo viac lesov, nebolo toľko techniky, zver nebola rušená z čoho vyplýva aj skutočnosť, že zveri bolo podstatne viac. Ľudia žili veľmi skromne a lov zveri bol výsadou najvyššej a strednej vrstvy obyvateľstva – šľachty. Poľoval pán farár , polesný učiteľ richtár, prípadne niektorý z obyvateľov, ktorí im viac menej len posluhovali. Medzi najstaršími poľovníkmi je zmienka o ‚‚čižmárovi‘‘ z Nižného Sliača. Poľovalo sa vojenskými puškami, pravdepodobne z 1. Svetovej vojny. Tu sa traduje aj jedna príhoda. Istý Štefan Mojš, ktorý býval v hone KRZIEL a chodieval na poľovačky s poľovníkmi, údajne mal prenajatý revír, ale sám nemal poľovačku, zver často navštevovala jeho sad, kde bolo dosť potravy hlavne pre diviak, bol vyšetrovaný vtedy ešte žandármi. Dotyčný veľmi dobre vedel, že je s ním zle nedobre, tak sa snažil žandárov opiť. Kým v krčme pili, iný mládenci pušku ukradli. Či je táto príhoda pravdivá a ako sa skončila nie je známe. Poľovníci sa v tomto čase väčšinou schádzali v krčmách u Šandorov, u Maslinky, u Fričov, u Antolov, u Boroškov a u Priesolov. Keď bol aj nejaký priestupok, alebo trestný čin spáchaný pod vplyvom alkoholu, alkohol bola poľahčujúca okolnosť. Sliačanský poľovníci mali už vtedy chatu – JÁGERKU, ktorá stála pred dolinkou ČREMOŠNA. Sliačanská dolina sa vtedy celá vypásla dobytkom. Ako sa dolina viac vyrubovala, aj zver sa sťahovala viac do lesa. Po vojne niekedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola táto jágerka, ktorá bola zrubového typu, preťahovaná do lokality KAMENNÁ. Rozmach poľovníctva nastal po 2. svetovej vojne a neskôr v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy poľovníctvo začalo byť dostupné aj pre nižšie vrstvy obyvateľstva – voláme toto obdobie ľudovým poľovníctvom. Tradovalo sa, že v poľovníckych revíroch a združeniach by malo byť zastúpené 50 % robotníkov a roľníkov a 50% inteligencie. Z vtedajších známych poľovníkov v Liptovských Sliačoch možno spomenúť: ALBÍNA FRIČA, JÁNA MOJŠA, ONDREJA BREZŇANAPRIESOLA. Vtedy poľoval farár KOČIŠ, slúžiaci v Liptovských Sliačoch. Výkon práva poľovníctva mohol vykonávať majiteľ pôdy, lesa, ktorý mal povolenie na poľovačku. Na svojich pastvách mohli škodnú zver usmrcovať aj majitelia pozemkov, avšak ju museli odovzdávať. Podľa dovtedy ešte jediného Jozefovského zákona, ktorý uzákonil ešte FRANTIŠEK JOZEF, musíme povedať, že tento zákon bol na tú dobu už veľmi pokrokový.  Po roku 1948 sa poľovníci začínajú združovať už v poľovníckych spolkoch. Sliačanskíý poľovníci boli vtedy začlenený do spoločenského poľovníckeho združenia OSTRÔ – SALATÍN. Tento poľovnícky revír zahŕňal katastrálne územie: BIELEHO POTOKA, ĽUDROVEJ, LIPTOVKSEJ ŠTIAVNICELIPTOVSKÝCH SLIAČOV. Výkon práva poľovníctva bol v tomto období prisudzovaný organizáciám respektíve poľovníckym združeniam. V tomto období nastal rozmach aj medzi Sliačanskými poľovníkmi a ďalšími členmi sa v priebehu stali: JÁN GEJDOŠ, TIMOTEJ FRIČ, MILAN PRESIOL, JÁN BARTÁNUS, JÁN LITVA, VLADIMÍR FRIČ, PETER SCHMITD, GUSTÁV HATIAR, MEDO HÚŠŤAVA. Samozrejme, že život prináša aj menej radostné chvíle a ako jedni odchádzali prichádzali ďalší poľovníci: LADISLAV VAJDA, JOZEF PRIESOL, PAVOL GEJDOŠ, VLADIMÍR KRAJČÍ, LUBO MOJŠ, ing. JAROSLAV CEVÁR. V nasledujúcom čase dochádza k oddeleniu poľovníkov BIELY POTOK, od pôvodného poľovníckeho združenia OSTRÔ SALATÍN a vzniká poľovnícke združenie SALATÍN pozostávajúce z katastrálneho  územia LUDROVEJ, LIPTOVSKEJ ŠTIAVNICE, LIPTOVSKÝCH SLIAČOV. Nájomné zmluvy na výkon práva poľovníctva boli uzákonené s ……… lese, Štátne LESY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, jednotné roľnícke družstvá a ŠTÁTNE MAJETKY. Na mieste starej chaty, bola poľovná nová chata ,ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Navštevujú ju poľovníci ich rodinný príslušníci a priatelia. Taktiež aj legislatíva na výkon práva poľovníctva, držanie zbrane a nosenie zbrane, nadobúda novú podobu. Lov a chov zveri prebieha podľa plánu chovu a lovu zveri. V chotári obce sa vyskytuje a je lovená prevažne vysoká zver: JELENE, JELENICE, DIVIAKY, SRNČIA ZVER, veľmi málo ZAJACE, JARABICE, ktoré v poslednom období nelovia vôbec pre ich  nízke stavy , čo má za následok melioráciu poľnohospodárskej pôdy, regulácia potokov, chemizácia, ale aj využívanie vysokovýkonnej poľnohospodárskej techniky. V chotári boli ulovené aj niektoré medailové trofeje, ktoré sú každoročne hodnotené  na chovateľských prehliadkach. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia dochádza k transformácii lesov, ktoré sú vrátené pôvodným vlastníkom lesov Liptovských Sliačov. Nájomné zmluvy sú uzatvárané už s Uhorským spoločenstvom Liptovské Sliače. Vlastníci pôdy, ktorí si uplatnili vlastnícke právo a nemajú výmeru nad 2,5 ha, zastupuje obecný úrad Liptovské Sliače. S vlastníkmi nad 2,5 ha sa urobí nájomná zmluva individuálne. Tu treba spomenúť aj pôdu cirkevnú, ktorú zastupuje farský úrad Liptovské Sliače. Pôdu neznámych vlastníkov, zastupuje Slovenský pozemkový fond a lesy neznámych vlastníkov zastupuje Slovenský lestný fond. Život sa však nezastavuje je tomu tak aj medzi poľovníkmi a zo združenia odchádzajú: JÁN BARTÁNUS, JÁN LITTVA, GUSTÁV HATIAR, MEDO HÚŠŤAVA. Niektorý pre starobu, iný z iných dôvodov. Medzi tie smutné stránky patrí aj úmrtie členov, ako aj bývalých členov združenia: JÁNA MOJŠA, TIMOTEJA FRIČA, VLADIMÍRA FRIČA, ALBÍNA FRIČA. Ďalšími členmi, ktorí prišli do združenia boli: SALÁK JOZEF, GODIŠ ALOJZ, BRANISLAV LENČO, LITTVA STANISLAV, FRIČ MIROSLAV. Sliačanských poľovníkov združených v poľovníckom združení SALATÍN bolo v tomto čase 14 čo bol stanovený maximálny počet na úsek Liptovské Sliače. V tomto období náhle odišli z našich radov pre úmrtie ing. CEVÁR JAROSLAV, LENČO BRANISLAV. Do združenia PL – SALATÍN bol prijatý MILAN JACKO. Sliačanský poľovníci mali zastúpenie aj v okresnej organizácii SLOVENSKÉHO POĽOVNÍCEKO ZVÄZU a vo výbore PZ. Pri vzniku okresu RUŽOMBEROK stále ešte ako poľovnícke združenie SALATÍN. Tu treba spomenúť, že je možné začleniť do POĽOVNÍCKYCH ZDRUŽENÍ, ale vznikajú aj POĽOVNÍCKE SPOLOČNOSTI. V roku 2004 dochádza k veľkej histórii Sliačanských poľovníkov k historickému zlomu. Sliačanský poľovníci, ktorých v tomto čase bolo 14 v PL – SALATÍN a v tomto roku dochádza k obnoveniu nájomných zmlúv, sa rozhodli prvý raz v histórii vytvoriť si vlastné poľovnícke združenie. Členovia, ktorí podpísali delimitačnú  listiny rozdelenia vzniku nového PZ. GEJDOŠ PALO, GEDOŠ JÁN, PRIESOL MILAN, PRIESOL JOZEF, LADISLAV VAJDA, SCHMIDT PETER, KRAJČÍ VLADIMÍR, SALÁK JOZEF, MOJŠ LUBOMÍR, JACKO MILAN, LITTVA STANISLAV, GODIŠ ALOJZ, HRADSKÝ IVAN, FRIČ MIROSLAV. Do názvu združenia si dali pomenovanie podľa dolinky, pred ktorú stojí ich poľovnícka chata: PZ – KAMENNÁ LIPTOVSKÉ SLIAČE. Rozdelením nedošlo k narušeniu biotopov  zvery, ani k nežiaducemu drobeniu, či organizačnej štruktúre poľovných revírov. Delenie majetku medzi úsekmi Sliače, Ludrová, Štiavnica prebehlo bez väčších problémov, boli podpísane na základe predloženia všetkých potrebných náležitostí, delimitačné listiny všetkých zúčastnených strán. Okresnou organizáciou                   SPZ – RUŽOMBEROK bola 7. Februára 2004 zvolaná ustanovujúcej schôdza vznikajúceho združenia PZ – KAMENNÁ Liptovské Sliače. Na ustanovujúcej schôdzi sa voliči volili zastupujúce orgány PZ – KAMENNÁ. Prvým predsedom sa stal PAVOL GEJDOŠ a poľovníckym hospodárom SCHMIDT PETER. Na vlastnú žiadosť odišiel ĽADISLAV VAJDA a bolo s ním vykonané majetko-právne vysporiadanie. Boli prijatý nový členovia: ROMAN PRIESOL, GEJDOŠ PAVOL ml., Sliačanský poľovníci si tak mohli po mnohých rokoch hospodáriť sami a na svojom. Začlenili sa medzi zložky pôsobiace pri obecnom úrade Liptovské Sliače. Pri svojej činnosti využívajú spoločenské miestnosti obecného úradu. Prvý rok samostatnosti bol v duchu očakávania. Na konci sezóny sme mohli konštatovať, že organizácia je plne životu schopná. Na prvej výročnej schôdzi bol na vlastnú žiadosť uvoľnený SALÁK JOZEF a bolo s ním vykonané majetko-právne vysporiadanie a bol prijatý SALÁK JOZEF ml. a RÓBERT MAĎAR. Členská základňa sa tak ustálila počtom členov 15. Druhý rok samostatnosti si Sliačanský poľovníci dali žiadosť o uvoľnenie prvého medveďa v celej histórii Liptovských Sliačov. Bol to veľmi odvážny krok a však nie neplniteľný. Medveď bol ulovený v ranných hodinách 2. Decembra 2005 v lokalite KAMENNÁ, hosťom JÁNOM ONDREJKOM za doprovodu poľovníkov MILANA JACKA, RÓBERTA MAĎARA, MILANA PRIESOLA. Na chovateľskej prehliadke získal striebornú medailu za 55,24 bodu CIC. Sliačanský poľovníci sa zúčastňujú pravidelne na rôznych akciách v rámci obecného úradu, ale aj na akciách SLOVENSKÉHO POĽÍCKEHO ZVÄZU. Prevzali patronát  nad púťov na Sliačanskú Maguru ku krížu ktorí bol postavený na počesť návštevy sv. otca Jana Pavla a na Slovensku rozdala z poľských WADOWIC (vlastník menom: KAROL WOJTYLA). Sliačanský poľovníci sa podujali aj na príprave občerstvenia pri príležitosti vysviacky nového kostola dvoch sŕc vo Vyšnom Sliači, za čo im osobne poďakoval pomocný biskup ANDREJ IMRICH, Ďalej pri oslavách 75. Výročia prvej písomnej zmienke Liptovské Sliače medzinárodnej výstavy POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA NITRA 2005. Chov a lov zveri v poľovníckom združení prebieha podľa nového plánu chovu a lovu, ktorý na základe sčítania jarných kmeňových stavov, chválil medzinárodný orgán LESNÝ ÚRAD RUŽOMBEROK. Na druhej výročnej schôdzi bol za riadneho člena prijatý JÁN ONDREJKA a počet členov sa ustálil na počte 16. Bol schválený plán práce na ďalšie obdobie. Želáme všetkým poľovníkom a priateľov prírody veľa chuti, elánu a presná mušku do ďalších rokov v lone prekrásnej Sliačanskej prírody.